Citanie z dnesneho tyzden.sk :

Bratislavská futbalová tragédia v štyroch dejstvách
.peter Bálik .názory
Rád by som sa sa tešil z nového štadióna, ale nemôžem. Bratislava bude mať moderný stánok, ale za akú cenu?

•takmer každý deň chodím okolo staveniska Národného štadióna a napriek tomu, že už to nebude dlho trvať a konečne budeme mať v Bratislave normálny futbalový stánok, je mi akosi nevoľno. Cestou na bicykli sa pozerám na tento kolos s rastúcimi okolitými budovami, ktoré sa svojou ťarchou prehýbajú do premávky, akoby mali čochvíľa na ňu spadnúť. Za nimi sa rysuje silueta nového štadióna, ktorý pojme takmer 30-tisíc ľudí.

Nemyslím na to, že sa na stavbe preflákali milióny a že vlastne celá vec je raz tak predražená a že to oligarchovi Ivanovi Kmotríkovi zaplatíme a on sa tam bude ďalej hrať so svojou belasou hračkou menom Slovan, z ktorej spravil atrapu kedysi dôležitého klubu. Skôr rozmýšľam nad tými stratenými rokmi, keď Inter a Petržalka takmer zanikli a Slovan trčal (dodnes trčí) na Pasienkoch, kam takmer nikto nechce chodiť. Prvoligový futbal v Bratislave pre mňa skončil a do veľkej miery za to môže Národný štadión.

Ako prvý šiel dole Inter. Ešte si spomínam na jeho poslednú slávnu éru, keď spolu so Szilim Némethom vybojoval dvakrát titul a pohár, ale potom sa mu postupne prestalo dariť, padol do druhej ligy, z ktorej sa nakoniec vrátil, ale v hodine dvanástej predal svoju licenciu Senici a zanikol. Matne si spomínam, že ho potopili vlastní funkcionári. Na Pasienky sa presťahoval Slovan. Našťastie, boli tu pravoverní interisti, ktorí klub zachránili a začali od nuly. V piatej lige. Bol som na jednom zápase na Drieňovej ulici, neuveriteľný pohľad. Rok po roku stále stúpal hore a dnes hrá druhú ligu. Škoda, že v Stupave.

Podobný osud mala Petržalka. Tá si užila neuveriteľný postup do Ligy majstrov a my sme si to, samozrejme, užívali s ňou. Tradičný klub pri Starom moste mal krásny útulný štadión, no po tom, čo klub Ivan Kmotrík opustil a vymenil ho za Slovan, išlo to s ním dole. Vyhodili ho z vlastného domu, chvíľu hral na Rapide, až sa takmer vytratil z futbalovej mapy. Podobne ako pri Interi, aj Petržalku zachránili skutoční klubisti. Dnes hrá druhú ligu na malom plácku v Petržalke kúsok od dostihovej dráhy. Na mieste, kde stál útulný štadión, kde sa každú druhú nedeľu pred obedom stretávali fanúšikovia, je stále lúka. Stalo by sa niečo, keby tam stál ešte dnes?

Medzitým sa z futbalovej mapy vytratil ďalší tradičný klub – Rapid Bratislava. Za akých okolností, neviem. Ale isté je, že na jeho mieste sú dnes tréningové plochy Slovana Bratislava.

A nakoniec prišiel na rad Slovan. Ten, samozrejme, nezanikol, ani sa neprepadol do piatej ligy, no v očiach fanúšikov sa odpísal sám. Ešte nedávno na jeho zápasy chodilo menej fanúšikov ako na Inter. Kto by to bol pred rokmi povedal? Okolo Šk je až príliš veľa hriechov. Slovanistický klub sa nikdy nevymedzil voči náckovským priaznivcom a vyzerá to tak, že si ich stále rozmaznáva. Stačí sa pozrieť na provizórneho šéfa klubu Kmotríka ml., ktorý hajluje pred celým Slovenskom. V tíme hrajú takmer samí legionári. Málokto ich pozná. Za posledné roky Slovan nevychoval žiadny veľký talent. Z vyhodených trénerov by sa za posledné roky dali postaviť dve jedenástky. A nakoniec samotný štadión.

Na konci minulého desaťročia sa Slovan vysťahoval z Tehelného poľa a zabral štadión kolabujúceho Interu. Malo to byť načas, ale na Slovensku veľmi dobre vieme, čo slovo „dočasne“ znamená. Tehelné pole chátralo, hovorilo sa, že v lese, ktorý vyrástol na ploche, kde bol kedysi trávnik, vznikajú nové živočíšne druhy. Vizualizácie nového štadióna vyzerali impozantne, ale rozplývali sa v hmle protichodných správ, koľko to bude stáť, kto to postaví, za koľko sa to postaví a komu to vlastne bude patriť. Bolo v tom až príliš veľa premenných, aby sa sľuby o novom stánku dali brať vážne.

Medzitým sa Slovan snažil na Pasienkoch získať odchádzajúcich divákov, ale dotiahol to na historické minimum. Nielen pre Pasienky, ktoré vyzerajú ako jeden veľký betónový skanzen, ale preto, že pre náckov sa tam necítili dobre. Spomínate si na výbušninu v hľadisku? Bitky priamo na tribúnach počas Európskej ligy? A nakoniec prestali chodiť aj náckovia. Nemali sa pred kým predvádzať.

Ivan Kmotrík dotiahol tento klub na úplné dno. Nemôžem si pomôcť, ale túto malú športovú tragédiu spájam práve s ním. Priamo či nepriamo, kam sa v bratislavskom profesionálnom futbale pozriem, siahajú jeho prsty. Ak bude niekto hovoriť o tom, že Národný štadión bude začiatkom novej éry bratislavského futbalu, budem protestovať. Stánok to bude supermoderný, ako som sa dozvedel od premiéra Pellegriniho, no ak ho budú viesť ľudia, ktorí rozmýšľajú ako podnikatelia z čias mečiarizmu, tak novú éru Slovana nevidím vo svetlých farbách. Nádej vidím skôr v Interi alebo Petržalke. Oba kluby padli až na dno, aby sa z neho samy vyhrabali. Dobrý základ pre budúce úspechy.

HTML kód je zakázný
Emotikony sú povolené
AG kód je povolený