David 18.6.2024 17:15
Futbalový klub Inter Bratislava hrával na štadióne Pasienky dlhé roky, no naposledy ešte v máji 2009. Vtedy sa stal víťazom druhej ligy. Ale potom predal licenciu do Senice a fakticky zanikol.

Slávnu značku obnovila skupinka nadšencov okolo súčasného prezidenta klubu a bývalého hráča či trénera Jozefa Barmoša. Seniorský tím začínal v najnižšej súťaži, dotiahol to až do druhej ligy (2017/18 a 2018/19), no potom klesal nižšie. V tejto sezóne postúpil zo štvrtej do tretej ligy.

Nový Inter hrával celý ten čas mimo Bratislavy, najmä v Stupave, predtým v Dunajskej Lužnej. V hlavnom meste bolo jeho logo vidno iba na bilborde, ktorým sa snažil minulé roky spropagovať svoju činnosť.V túto sobotu sa Inter vrátil na Pasienky. Majstrovský zápas na tomto štadióne odohral po 15 rokoch. Presne po 5495 dňoch.

Po dohode so Slovanom Bratislava tu bude hrávať majstrovské zápasy najbližšie sezóny.

Čo sa v texte dozviete:

ako vyzeral návrat Interu na Pasienky;
koľko stála dohoda Interu so Slovanom;
s akým rozpočtom pracujú v Interi;
kedy povedia, kde budú hrať natrvalo.
Futbalisti Interu nastúpili na Pasienkoch za posledných 15 rokov raz, keď sa vo februári 2015 uskutočnil prípravný zápas so Slovanom. Aj ten sa však hral len na umelej tráve.Posledným súperom Interu v majstrovskom stretnutí na Pasienkoch tak bol VSS Košice ešte 30. mája 2009.

Čo sa odvtedy zmenilo?

Pasienky sú belasé
Vtedajší Inter zanikol okamžite, keď od neho po sezóne 2008/2009 odkúpili prvoligovú licenciu v Senici. Časom zanikli aj VSS Košice (leto 2017) aj FK Senica (leto 2022).

Štadión na Pasienkoch využíval od roku 2010 do konca 2018 bratislavský Slovan, ktorý sa od marca 2019 vrátil na zrekonštruované Tehelné pole. Dodnes však hráva na Pasienkoch jeho druholigová juniorka, ženský tím či mládežnícke výbery.

Na štadióne okrem iného pribudli búdky ako provizórne miesta pre komentátorov, ktoré boli povinnosťou, keď Slovan na Pasienkoch hrával zápasy európskych pohárových súťaží.

Fanúšikovia Interu si zároveň musia zvykať, že vchod na štadión už nie je zo strany obchodného domu Polus. Dnes je to OC Vivo.

Veľká svetelná tabuľa je nefunkčná, o čase a skóre informuje jej maličká náhrada na plote tribúny. Svetelné stožiare sú premaľované na reklamnú plochu.

Ani sedačky nie sú žlto-čierne, ale sú dávno premaľované na belasú farbu Slovana. Tak dávno, že farba na niektorých už zišla alebo vybledla a po niektorých vytrhnutých sedačkách zostalo len prázdne miesto.

Aj VIP miesta, kde v sobotu na zápase Interu sedelo vedenie klubu, novinári či legendy vrátane napríklad Ladislava Jurkemika, mali len sedačky s logom Slovana.Aj keď futbalové ihrisko je v použiteľnom stave, atletický ovál už dávno využívajú len rekreanti na tréning. Aj na piesku, do ktorého pred rokmi skákali skokani do diaľky, dnes rastie burina.

Posledná Cena Slovenska sa usporiadala 7. júla 2010, čo boli aj zrejme posledné bežecké preteky na Pasienkoch.

Čo bude s Pasienkami?
Najbližšie dve sezóny budú Pasienky domovom pre Slovan aj Inter.

Podľa ich vzájomnej dohody bude Inter „využívať tréningové zázemie pre svoje A-mužstvo a dorasty“. Seniorský tím Interu bude na hlavnej ploche „hrať svoje súťažné stretnutia III. ligy, dorastenci budú mať na tréningy i zápasy k dispozícii plochu s umelou trávou“.

Pre Slovan sa nič nemení, Pasienky preň „budú k dispozícii na tréningy A-mužstva, mládeže, žien, a taktiež na súťažné zápasy juniorského tímu v druhej najvyššej súťaži“.Premiéru mala táto dohoda v sobotu. Zápas Interu s Dunajskou Lužnou síce priniesol futbal, ktorý neprevýšil štvrtoligovú kvalitu, ale priniesol hlavne dávku nostalgie.

Na Pasienky prišlo približne 500 fanúšikov, zhruba 30-členný fanklub oteckov s deťmi v žltých tričkách či interistických dresoch a šiltovkách spestril zápas chorálmi, bubnom či dávkou pyrošou.

„Celý týždeň bolo cítiť medzi interistami nadšenie, odkedy sme zverejnili, že sa vraciame na Pasienky. Mnohí ľudia trošku pookriali, vidno to aj na návšteve, v Stupave bývala polovičná. Prišlo veľa starších fanúšikov, ktorí nemali chuť cestovať mimo Bratislavy, aj mnoho bývalých hráčov či trénerov. V budúcej sezóne sa divácke zázemie ešte viac stabilizuje. Musíme sa poďakovať majiteľom Slovana, že nám takýto návrat umožnili,“ povedal nám prezident klubu Jozef Barmoš.

Futbalový či atletický štadión na Pasienkoch však dnes oficiálne vlastní spoločnosť Tesako. Slovan je tak na papieri len nájomcom.

Spoločnosť Tesako získala pozemky po zániku Interu za zvláštnych okolností, písal Trend: „Isté je, že všetky pozemky nakoniec skončili legálne v súkromných rukách za veľmi nízku cenu. Celá transakcia sa udiala ešte za bývalého primátora Andreja Ďurkovského (kandidoval za KDH).“Ako sa zrodila vzájomná dohoda Interu a Slovana, sme sa spýtali majiteľa Interu Jána Palenčára, bývalého brankára klubu a dnes podnikateľa s realitami a developera.

„My sme rokovali len so Slovanom, ten zabezpečil komunikáciu s majiteľmi pozemkov,“ poznamenal.

„Dnes sú súčasťou areálu tri tréningové plochy, ďalšia jedna s umelou trávou a hlavný štadión. Z pohľadu ďalšej infraštruktúry je však v zlom technickom stave a ani z môjho pohľadu sa už neoplatí investovať do rekonštrukcie. Myšlienkou spolupráce je, že Slovan sa podelí o tieto plochy a my ako Inter zabezpečíme nové, mobilné šatne, o ktoré sa budeme deliť so Slovanom.“

David 18.6.2024 17:18
Inter stále hľadá domov
Palenčár je členom dozornej rady Interu od roku 2014, jediným majiteľom od jari 2021. Jeho cieľom bolo dostať klub späť do Bratislavy, čo sa mu týmto krokom – dočasne – podarilo.

Spomínané mobilné šatne využívali interisti aj v Stupave, v klube teda presne vedia, na koľko ich finančne vyjde vytúžený návrat do Bratislavy.

„Keďže pôjde o prenájom mobilných šatní, vyjde to zhruba na 30-tisíc eur ročne,“ prezradil Palenčár. Pôvodne však chcel „len“ presunúť tie zo Stupavy.

„No bolo by to technicky veľmi zložité, čo sme netušili. Dve firmy nám dali ponuky na 85- a na 90-tisíc eur. To by bolo nerentabilné, preto zabezpečujeme nové mobilné šatne.“Palenčár priznal, že na Pasienky sa vrátil po oveľa dlhšom čase ako Inter. Aj keď sa mu podarilo vrátiť klub do Bratislavy, ešte nehovorí o úspechu.

„Nemôžem to brať ako splnený záväzok, ale len ako medzikrok. Cieľ naplníme, až uzavrieme finálne riešenie. Táto dohoda je len na dva roky, dlhšia by mohla byť iba v prípade dohody Slovana s majiteľmi pozemkov.“

Inter dnes rokuje o dvoch variantoch návratov do hlavného mesta. Prvá je v mestskej časti Ružinov, druhá je reálnejšia, no klub ju ešte nechce verejne komentovať.

„Myslím si, že v priebehu pár mesiacov budeme vedieť verejnosti predstaviť, ktoré z týchto riešení bude ďalej napredovať,“ povedal Palenčár.

V Bratislave miznú ihriská
Odchod Interu zo Stupavy podľa prezidenta Barmoša nebol nevyhnutný. „Mohli sme tam ešte hrávať, ale koberec s umelou trávou nebol všade stopercentný, siete boli dotrhané, ihrisko a zázemie nebolo hodné tretej ligy,“ poznamenal.

Návrat značky Inter do Bratislavy až po 15 rokoch je však podľa Barmoša vizitkou pre politikov. Sám komunikoval so všetkými predošlými primátormi.

„Bratislava je obrovským dlžníkom voči futbalovým klubom. Za posledné roky v meste zaniklo minimálne 45 futbalových ihrísk. Nie je kde hrať a už ani kde trénovať. Ak by teraz Petržalka postúpila do prvej ligy cez baráž, kde by hrala? V Senci alebo v Šamoríne,“ hovorí Barmoš.

„Je to veľký problém. Želám si, aby reprezentácia na Eure urobila dobrý výsledok, možno to bude impulzom, aby sa predstavitelia hlavného mesta začali nad ním zamýšľať.“

Dnes komunikuje s magistrátom hlavne Palenčár. „Na júl mám dohodnuté aj stretnutie s pani viceprimátorkou Antalovou Plavuchovou.“

„Chápem, že sa situácia po roku 1989 zmenila a deti majú veľa možností na realizáciu, nielen športom. Ale je nesmierne dôležité, aby sa rozvíjali klubové športy, aby deti športovali organizovane pod dohľadom licencovaných a vzdelaných trénerov. A je dôležité, aby tieto kluby našli spoločnú reč s bratislavským magistrátom.“

Inter na problém s ihriskami a politickým nezáujmom upozorňuje dlhodobo. Návrat do Bratislavy je výsledkom len dohody na klubovej úrovni.

„Dnes je situácia s tréningovými plochami v Bratislave taká žalostná, že spolupráca klubov sa stala jedinou cestou. Podľa môjho názoru mesto nepotrebuje nový štadión, ten už má a či ho budú využívať jeden, dva či tri kluby, je otázka dohody. Nutné je, aby mali deti kde trénovať,“ upozorňuje Palenčár.

Národný futbalový štadión však vlastní Ivan Kmotrík, nie mesto ani štát. Slovan hráva najvyššiu súťaž ako jediný klub z Bratislavy.

Petržalka po prehre v baráži zostáva v druhej lige a môže hrávať naďalej na malom štadióne vo svojej mestskej časti. V súťaži hráva aj béčko, respektíve juniorka Slovana. Inter bude v tretej lige, kde sa udržala aj Rača, tá má tiež malý štadión vo svojej mestskej časti.

Inter musí navýšiť rozpočet
Okrem Pasienkov môže Inter naďalej využívať aj sídlo na neďalekej Drieňovej ulici. „Len nedávno sme uzavreli dohodu s mestom na ďalších 15 rokov nájmu,“ priblížil Palenčár.

„Vybudovali sme v tomto areáli šatne, kancelárie a súčasťou je aj jedno ihrisko, ktoré by sme radi prestavali na umelú trávu. Trénujú a hrajú tu naše mládežnícke družstvá.“Pochopiteľne, na Drieňovej nemôže hrávať seniorský tím. „Ani kvalita trávnika logicky nemôže byť v dobrom stave, keď tam trénuje 400 našich detí,“ doplnil prezident Barmoš.

Zároveň potvrdil, že záujem o pôsobenie v Interi je stále veľký. „Pred tromi týždňami sme mali nábor a prišlo 170 detí. No my sme pre priestorové limity mohli zobrať len asi 40 z nich.“

Aj to by mal byť podľa neho signál pre magistrát. „My sme na Drieňovej dobudovali šatne či sociálne zázemie v hodnote minimálne štvrť milióna eur. Ale Inter si ich nikdy odtiaľ nezoberie, už navždy zostanú majetkom mesta. Preto by mesto malo byť tiež aktívnejšie. My sme to takisto robili nie pre vlastné potešenie, ale pre deti.“

Inter plánuje ďalej fungovať iba na Drieňovej a Pasienkoch, v Stupave absolvuje maximálne časť prípravy. Aj keď ušetrí na vlastnom cestovaní mimo Bratislavy, v tretej lige bude musieť absolvovať jazdy na vzdialenejšie ihriská, s čím v klube rátajú.

„Inter je dnes zastabilizovaný. Fungujeme s rozpočtom zhruba 420-tisíc eur ročne na mládež i mužov dokopy, po postupe ho možno budeme musieť navýšiť na hranicu okolo 500-tisíc. Ak by sme dnes šli do druhej ligy, museli by sme ísť nad milión eur a pri najvyššej súťaži sa bavíme asi o dvoch miliónoch eur. Nateraz veríme, že po rozpočte sa zastabilizujeme aj herne v tretej lige. Potom sa môžeme baviť o tom, ako chceme kráčať ďalej,“ uzavrel Palenčár.

Mišo 18.6.2024 20:17
Ďakujem.